Znalecký posudok podľa zákona o znalcoch môže zostavovať len znalec menovaný predsedom Krajského súdu alebo Ministerstvom spravodlivosti. Pre jeho vypracovanie existuje niekoľko zásad, ktoré sú záväzné a musia sa dodržiavať. Patrí medzi ne napr .:
- Posudok musí byť nestranný, nezávislý a nemá obsahovať návrhy riešení alebo nejaká rozhodnutia, má popisovať skutočný stav a odpovedať na otázky, pre ktoré bol vypracovaný.
- Obsah posudku je tiež predpísaný, kedy má obsahovať úvod s popisom a zadaním od objednávateľa, ďalej by mal znalec popísať stav, predmet posúdenia a vymenovať potrebné a súvisiace poklady a ďalšie skutočnosti, ktoré mal k dispozícii pre vyhotovenie posudku.
- Pri posudzovaní napr. Ohrievačov individuálne stavaných (krby, kachle, ...) by mal znalec postupovať nasledovne, kedy by mal najprv posúdiť návrh piecky (výkresy, tepelne technické výpočty a súvisiace normy), následne by mal prehliadnuť a posúdiť fáze realizácie (stavbu ohrievača, použité materiály, dodržanie požiarnej bezpečnosti, technologických postupov, ...) a až na koniec by mal zvážiť, či fáza užívanie ja či bola v súlade so všeobecne platnou kachliarskou praxou.
- Každý posudok musí znalec opatriť svojim znaleckým pečiatkou a znaleckú doložkou, v ktorej je uvedené, kedy a kým bol menovaný znalcom a pre akú oblasť.
- Pokiaľ je tento postup dodržaný a posudok je spracovaný starostlivo a zodpovedne, tak má vypovedaciu hodnotu aj pre sudcov pri súdnych sporoch. Inak je to len ďalší dokument, ktorý zamotáva a komplikuje rokovania.
- Znalec je vystavený pokutám aj trestnej zodpovednosti porušenie znalecké praxe, pretože je viazaný sľubom znalca.
Poznámka: preto je bezpredmetné (a sú to vyhodené peniaze) obracať sa na rôzne organizácie a nechať si spracovať tzv. "Odborné posúdenie" alebo "revíznu správu", pretože toto nemá oporu v zákone a súdy k týmto materiálom neprihliadajú, ak si stanovisko nevyžiadajú samy.